kratke chvilky dlheho filozofa

Zlta bohyna nenavisti nenasytne ovlada svoj harem plastovych figurin.
Cierny habit neukryje jemnost duse sluzky zelenych flias.

Bodky na plysovom tele zmoknutej penazenky sa chveju z prachu vyfajceneho uhlia.
Vzduch je rovnako sedy ako oci zlateho privesku na tele sluzobneho panica, v ktorom sa odrazam.

Mrtvy stol z dreva vecneho stromu zivota vibruje do taktu membran ciernych slov Karla Kryla.
Bezhviezdne nebo viac neodrazi oranzovy odtien mas mravcich temnych ulic.

Umrieme.
Aj On je len docasny.