kratke chvilky dlheho filozofa

Stal som, a okolie bolo cervene.
Diablov posluhovac mi drzal ruky za chbtom, aby som sa nemohol priblilzit k dievcatu, ktore som lubil.
Ona bola priviazana chrbtom k stlpu a plakala.

Diabol si zastal nedaleko nej a prehlasil, ze ma pre mna ulohu.
Mam sa stat strazcom vchodu do jeho kralovstva.
Ale musim byt pre to odhodlany vzdat sa svojho zivota, ak by to bolo potrebne.
Inak budem zit naveky.

Premyslal som, ale dosiel som k zaveru, ze na podobnu ulohu nie som pripraveny.
Poznanie som vyslovil.
Satan sa zacal priblizovat k dievcatu a povedal:
"Tak teda Tvoja priatelka umrie."

V tom sa vo mne nieco vzoprelo silou vacsou ako bola ta jeho.
Bielomodra vlna okamzite odsotila od mojho chrbta Diablovho sluhu a Satan sam tiez o par krokov ustupil.
Povedal som:
"Nikdy sa nebudes moct dotknut niecoho tak nevinneho ako je ona."

Diabol sa pokusil k nej priblizit, ale bielomodre svetlo ho drzalo na mieste.
Pozrel na mna a v momente zmizol, aj so svojim sluhom.

Dievca mi padlo do naruce a plakalo, a dakovalo.
Odtiahol som ju od seba so slovami:
"Este nie je koniec. On sa vrati. Casom. Nateraz Ta zachranila Tvoja nevinnost. Ale neskor to bude uz len moja laska k Tebe, ktora bude stat proti nemu. A moja laska je sebecka, preto neobstoji."

A dievca skrylo tvar do dlani a plakalo...