kratke chvilky dlheho filozofa

Milujem kvapky dazda, ktore zmyju vsetky nezmyselne parfumy a make-up z tvojej tvare, tvojho tela.
Milujem kvapky dazda z tvojej kovovej sprchy, ktore zmacaju tvoje upravene a ucesane vlasy a robia si s nimi co chcu.
Milujem kvapky rannej rosy, ktore zmyju slzy z tvojej tvare ked ma vidis odchadzat.
Milujem kvapky krvi, ktora ti prudi v zilach. Tak pokojne. Tak sialene.

Ale najviac z toho vsetkeho milujem teba.
Teba, premocenu a chvejucu sa.
Nenamalovanu, neucesanu, neupravenu.
A pritom tak krasnu.
Tak prirodzene krasnu...