kratke chvilky dlheho filozofa

Prebudzam sa do noci plnej slnka so sladkastou chutou v ustach. Este vcera bolo vsetko krasne, hviezdy sa mi vpletali do vlasov a ruka hladila kratku srst maleho cierneho psika. Teraz... vsetko je ine.

"Preco je vsetko ine," neda mi neopytat sa.
Garaz, ktore prave zhltlo dymiace auto mi neodpoveda a tak ju jemne pohladim po jej drsnej stene a idem dalej.

Pozeram sa do okna, do ktoreho sa pozeravam vzdy, ked rano prechadzam po starom kamennom chodniku. Zaclona, ktora byva vzdy odtiahnuta je dnes smutne zastreta. Nevidim za nu.
Ani moj stary otec, ktory sa pomalicky otaca na hrubom lane, povesenom na haku na strope, za nu nevidi.
Tichucko kracam dalej do krajiny ciernej a bielej.
Tichucko klesa krajina farieb na dno mojej duse.

Usmejem sa.