kratke chvilky dlheho filozofa

V praci mam jednu dobre vyzerajucu manazerku.
Ked som ju prvy krat uvidel, skoro som padol na prdel.
Teraz som si na tu krasu uz trochu zvykol, ale stale na nu obcas cumim ako na zjavenie :-)(-:

Pred piatimi dnami som ju vyfotil aj s par dalsimi kolegami.
Pozeram sa na foto a nevidim nic viac, nez tvar nejakej zeny.
Nie je to ta baba, co teraz sedi za mnou a tuka do klavesnice.
Je to mimicka napodobenina jej fyzickej formy v tretom priestore.

Je krasne zistit, ze lubite ludi okolo seba v celku, ako bytosti, nie ako tela, nie ako napady, nie ako vodcov...