kratke chvilky dlheho filozofa

Za dverami pohostinstva uz nie je badatelny chodnik.
Ked som sem vchadzal, svietilo slnko. Teraz vsetko naokolo pokryva coraz viac hustnuci biely koberec.
Zima.
Moje najoblubenejsie a pritom najneoblubenejsie obdobie. Majestatne ticho padajuceho snehu. Lahkeho vo vlockach, pritazkeho na zemi. Praskanie horiaceho dreva v kamennom kozube. Teply ovocny cas straveny nad salkou caju.

Uz niekolko hodin so zaujmom pocuvam rozpravanie starca, ktory sa tu ukryva pred bielou pokryvkou chodnika, ktory viac nevidno. Slova ucenca bez domova sa mi vryvaju do nervovych vlakien mozgovej struktury.
Cim viac pocuvam, tym menej si uvedomujem skutocnost, ktora mi bola cudna uz od zaciatku. Tento clovek nema v tvari ziaden vyraz..

"Bol som este prilis mlady nez aby som to chapal. Ludia, co ma poznali, mi bocili z cesty len co ma v dialke zbadali. Priatelia sa mi menili na nepriatelov. Rodicia den za dnom plakali.
Vodili ma po doktoroch, po psychiatroch. Nikto si so mnou nevedel dat rady. A ja som nevedel co je vlastne na mne zle.
Problem vsak nebol vo mne. Bol to problem ludi, ktori sa na mna divali.
Boli sme chudobna rodina, takze som nikdy nevidel svoj odraz v zrkadle. Ziadne sme nemali.
Ked som sa u jedneho z toho mnozstva psychiatrov do jedneho zrkadla pozrel, takmer som spadol na zadok.
Podlomili sa mi kolena, musel som si sadnut.
V zrkadle som videl svoju postavu, svoju celu postavu a svoju tvar.
Bola odzrkadlenim vsetkeho, coho som sa v zivote bal, cim som opovrhoval.

Casom som si zacal uvedomovat, ze to predsa nemoze byt dovod aby ludia odo mna bocili.
Kazdy clovek predsa nemoze mat v zivote rovnaky strach.
Zacal som patrat. A vysledky boli uzastne a desive zaroven.

Kazdy clovek, ktory bol dost blaznivy na to aby so mnou skumal pozadie vyrazu mojej tvare ma posunul o cosi dalej. Vacsinu casu som si prial, aby som s tym nikdy nebol zacal. Ale pravda nakoniec vysla najavo a mne nezostavalo nic ine len ju akceptovat.

Narodil som sa bez tvare.
Moja tvar odzrkadlovala najtajnejsie pocity a tuzby ludi, ktori sa na nu pozreli.
Odzrkadlovala to, coho sa najviac bali. To, comu v zivote najviac bocili.
A tak zacali ludia bocit mojej tvari, nie mne samotnemu."

A povedal mi toho este omnoho viac.......