kratke chvilky dlheho filozofa

Stal som v tom istom tmavom priestore, a na podlahu pod moje nohy padal rovnaky kuzel bieleho svetla.
Napravo v tme svietili nadherne, mudre, zelene oci.
Nalavo sa rovnakym sposobom ako predtym zelene oci zjavila silueta, ci ikona oci modrych.
Belaso modre oci prekryli tmavy priestor obrazom mora.
Klesal som ku dnu. Bez strachu. Bez dychu.

Na ceste k morskemu dnu som videl zraloky. Nahanali akusi rybu, druh ktorej som nikdy nevidel. Vyzor mala prastary.
Mala modre oci. A jej pohlad sa sibalsky blyskal radostou aj pod hladinou, kde uz ziadne slnecne luce nedosiahli.
Zraloci ju obklucovali a snazili sa ju dostat zo vsetkych stran. Ryba manevrovala s neuveritelnou lahkostou a bez problemov sa im vyhybala.
Zraloci ocividne nemali sancu a tak rybu v obkluceni zahnali do koralov.
Aj tu sa im pomedzi ostre koralove skaly vyhybala s neuveritelnou obratnostou.
Pred modrymi ocami sa zjavil zralok. Prelstili ju. Jeden z nich sa nebadane dostal pred rybu do zakrytu koralov.
Ryba s modrymi ocami mizla hlboko pri dne.
Oci mala zatvorene.

Na samotnom morskom dne som dostal strach. Obraz, ktory sa mi naskytol, bol priam ako z hororovej sceny.
Bez zivota tam lezali desiatky mrtvych ryb. Rovnakych, ako ta, ktoru som videl pred chvilkou.
Vsetky mali oci este otvorene. Len ta, ktora tam teraz klesla ich mala zatvorene.
Bola poslednou.
Odpocivala.
Naveky.

Okolie zhustlo a obraz sa rozplynul v nekonecnej tme.
Po mojom pravom boku svietili zelene oci.
Po mojom lavom boku svietili oci modre.

Este vzdy som mal na sebe ten dlhocizny plast. Z jeho vrecka som vytiahol "poznanie" a na druhej strane som cital.
Najprv hore, celkom pri okraji: "NESMRTELNA"
Potom v strede: "ODVAHA"
A napokon na spodnom okraji: "SMRTELNIKOV"

Zelene, Mudre oci mi prehovorili do duse.
Dusa nacuvala.
"Pamataj si, co si dnes videl. Lebo od vcera preslo uz tisic rokov."


Suvisiace:

• MUDROST
• OPATRNOST
• ZAVIST
• CHOROMYSELNOST
• APOKALYPSA