kratke chvilky dlheho filozofa

Stalo sa vam niekedy, ze ste sa rano prebudili do uplne obycajneho slnecneho dna, ktory nebol ale uplne nicim obycajny?

Po odchode z domu dorazite do uprsaneho polo-pribytku na stavbe, z nejakeho dovodu ste neuveritelne hladni a vycerpani, ale nemozete sa najest pokym nepostavite dva stlpy noveho plotu. Nakoniec dorazite do supermarketu, kde vam odchodovu cestu po nakupe zablokuje zajazdovy autobus s detmi a trcite tam hladni dalsich 20 minut.

Ked konecne pridete spat na miesto cinu a cinnosti, najete sa a myslite si, ze dnes bude uz konecne vsetko dobre, pride zvysok kolegovej rodiny a s nim aj ohromna prietrz mracien. A vas plachtovy pribytok dostane poriadne zabrat, musite z vonkajsej casti pribijat igelit zatkami od piva, pricom vam tecie voda pod rukavy kratkeho tricka.

A vtedy sa to stane.
Do pribytku sa vtisne blondata osoba s krasou pehavou tvarou a povie vam: "Ahoj, ja som Petra."
A vy viete, ze nasledujuce dva dni uz za ziadnych okolnosti nebudu obycajne.
A neboli by obycajne ani keby ta osoba bola zasnubena, vydata, ciernovlasa romka s desiatimi detmi alebo mala 45 rokov. Proste ste si isty, ze ste sem obaja dosli znova pohladit svoje energie.
A co bude potom, ci sa este niekedy uvidite, ci si na seba este niekedy spomeniete - nic z toho nie je vobec dolezite.

Ste totiz (znova) zalubeni :-)