Liham si spat a o 3:35 sa budim na to, ze mi na nohy v spacaku cez medzery v pocetnych oblakoch zacal svietit mesiac.
Puk... vystrelila zatka a vyhodila z tela ohromne kvanta energie.
Prejedam sa sladkostami, aby som vyrovnal fyzicku vycerpanost, ale zaroven citim ako mi otazieva fantazia.
Prechadzam po poli. Zastavim sa. Chrbtom otocena biela macka s modrymi ocami sa obrati a smeruje ku mne, k mojim noham. Hladim ju. Lucime sa.
Z prasnej cesty odkladam do travy slimaka, ktoreho by mozno inak zastupil parik so psom, smerujuci k mojmu chrbtu.
Pred cestou zamrzol v poslednom vydychu chudy potkan. Posuniem ho, odchadza.
Este celkom neviem, co to znamena, ale aj tak mam radost z hry na neviditelneho po ceste domov a z modrych korenov, ktore sem tam zapustim do Zeme.
Rozpravka este ani nezacala a uz je tak nadherna.
Spomienka na tvar ma okamzite prenesie ponad hotel, ponad ludi, ponad mesto... daleko do minulosti, ktora sa vlastne nestala.
Smiem pokracovat. A mam z toho radost ;-)
Pozor(ovania)
12.08.2009 17:59:26
Komentáre
aj ja mam radost