kratke chvilky dlheho filozofa

Hovori sa, ze po narodeni su nam dane dve ulohy.
Neustale rozsirovat kruh zivota okolo seba
a neustale sa uistovat, ze sa nenachadzame niekde mimo tohto kruhu.

Za seba mozem povedat, ze v poslednom case sa citim, akoby sa moj kruh snazil zit mimo mna :)

Uz takmer nespoznavam novych ludi, ba ani tych, ktorych som doteraz poznal viac nespoznavam.
Som blizko kazdemu, kto kedy potreboval moju pritomnost a pritom ked potrebujem sam svoju pritomnost, zacinam mat problem ju v spleti vsetkych udalosti najst.

Skoro kazdy den chrlim zo seba prudy lasky do hajzlovej misy, nenasytnej a bezodnej.
Skoro kazdy den do seba taham informacie o buducnosti, minulosti, moznostiach. Informacie tak nechutne pravdive, az bolia.

Ked som poprvy krat cital detsku Bibliu, chcel som byt ako Jezis.
Vedel som, ze mam na to vsetky predpoklady, kdesi hlboko v sebe zakorenene.
Dnes viem, ze som doteraz bol prilis slaby, nez aby som zaujal miesto svatca len tak, zadarmo.

Vela som toho zadarmo dostal a vela som toho zadarmo daroval.
Vsetkeho vsak vela skodi, a tak sa pomaly ucim hladat rovnovahu vo veciach vsednych a krasnych.
Mnohokrat to, co nosime v srdci, bezduchi ludia nepochopia a zbytocne nas zranuju.
Prajem vam vsetkym, aby ste na svojej ceste takychto ludi stretavali co najmenej,
a aby ste sa naucili odpustat tym, ktori tak uz ucinili.
Nakoniec - ved nevedia co cinia.

Pokoj a mier v srdci, vela lasky, radosti a detskych usmevov, priatela.
Dovidenia.
A vitajte :)