kratke chvilky dlheho filozofa

Utiahnuty.
V kute duse neustale nadavajuci na realitu, ktoru si sam vytvaral.
Nieco umiestnene priblizne 5 centimetrov smerom hore od pupku ho nutilo chrlit frazy ako "bez problemov", "samozrejme", "to je v pohode"... a v neposlednom rade "mas pravdu".
Bez rozmyslu sa hral na Boha, zil v predpoklade, ze vsetko vyriesi, sam a v kratkom case.
Vsetko zo strachu.

Zamyslel sa.
Je to hra.
Ludia vytvaraju kazdy den dokonalejsie pocitace, ktore budu o niekolko rokov alebo desatroci schopne utvarat svoje vlastne komunity, svoju vlastnu realitu, ovplyvnovat svoju existenciu a existenciu svojich stvoritelov.
Pocitace - zakladne stavebne jednotky anorganickych inteligentnych bytosti.
Ktokolvek nam na Zem zasial pocitace, nainfikoval tuto planetu svojou DNA.

Clovek je najdokonalejsim nedokonalym strojom vytvorenym pocitacmi.
Nekonecne experimenty s bezmedznymi kombinaciami organickych zlucenin, konecna verzia humanoida schopneho fungovat "po odpojeni z pristrojov" v laboratoriu.
Samozrejme len za laboratornych podmienok, kontajnerizovani vo vzduchovej bubline s vlastnym ekosystemom.

Za predpokladu, ze kazda existencia ma stvoritela sme len experiment, na ktory sa bezkyslikovi vedci pozeraju skrz atmosfericku modrost Biblickeho neba.

Kaslat na zivot podla pravidiel.
Kaslat na pravidla Tvoriace sa podla zivota.

Prestat existovat, zacat zit.
Znova sa prvy krat nadychnut...