kratke chvilky dlheho filozofa

Stal som pod kuzelom svetla, ktory na podlahu pod mojimi nohami dopadal uz nejaky cas. Neviem, ako dlho.
Ved posledne, co mi povedali Mudre oci bolo, ze odkedy som videl prvy obraz, ubehlo uz tisic rokov.
Presne predomnou sa objavila - rovnako magicky, ako tie ostatne - hneda silueta, ci ikona oci.
Zvlastne. Pri ostatnych dvoch ociach som nemal ziadny pocit, ked sa objavili.
Pri tychto mam pocit zvlastny. Akoby urcita mudrost, ktora je ale tak placha, ze sama seba ukryva.

Hnede oci prekryli tmu obrazom puste.

Slnko divoko palilo na pieskove duny, dvihajuce sa vsade navokol, volajuce k nebu, prikovane k zemi.
Piesok bol zeravy. Na niektorych miestach sa tavil a premienal na sklo.
V tejto casti puste nic nezilo. Len vietor sa prehanal a duchal do dun, akoby ich chcel ochladit.
Ale horuci vzduch sotva nieco ochladi...

V dialke je vidno oazu. Popri nej tlaci svoju gulicku trusu velmi stare zviera.
Na pohlad by sa mozno dalo povedat - velmi mudre zviera, lebo si do tejto gulicky zachytava vodu, nevyhnutnu na prezitie v tychto miestach.
Opodial sa v trochu chladnejsom piesku nez tom, ktory sa menil na sklo, prehana nejaky druh jasterice. Akoby leguan, ale nie som si isty. Viem len, ze som toto zviera uz videl. Niekde v prirodopisnom seriale. Podla slov komentatora - vyhynulo.

Zahrabany v piesku, zvyknuty na jeho teplotu, sa nedaleko jasterice ukryva had.
Pustny had, ktory ma vsetok cas sveta. Ale ked ten cas nadide, je to ukrutny koniec casu inych.
Jasterica sa priblizila nebezpecne blizko.
Had sa maskuje tak, ze ho nie je schopna rozoznat od piesku.
Bezi mu rovno do usmevu. Naozaj... had sa usmieva.
Leguan zmizol pod horucim pieskom.
Neviem presne povedat, ci ho skor zabil ziar piesku, alebo hadi jed.
Viem len, ze bol posledny.

Napravo od tejto sceny sa objavi fatamorgana. A znova vidim komentatora, ukazujuc na rovnakeho plaza, ktory prave zmizol pod pieskom. Ale nieco je ine. Vidim tu nieco, co som predtym nevidel. Teda pocujem. Pocuvam.
"Tento druh leguana vyhynul pred tromi rokmi, ked sa v pustach neuveritelne rozmnozili prave pustne hady."
"Ludia na ne neustale poluju, ale je nesmierne tazke odhalit ich predtym, nez je uz neskoro."
... a pocuvam nieco, co ten komentator nikdy nepovedal ...
"Aby lovci prezili, musia byt velmi opatrni a rozvazni."

Fatamorgana zmizla. Pust pohltila tma.
Som spat v spolocnosti oci.

Miesto toho, aby som vybral "poznanie" poviem Mudrym ociam: "Videl som nieco, co nebolo zo sveta, ktory poznam. Ten komentator..."
Nedopoviem.
"poznanie" sa samo vytahuje z mojho vrecka a ja na tretej strane citam:
Znova hore pri kraji: "OPATRNOST"
Potom v strede: "A ROZVAHA"
A nakoniec, trochu zmatene, pri dolnom kraji strany "poznania": "SMRTI"

Pozriem na Mudre oci.
Prehovaraju mi do duse.
Pocuvam.
"Zacinas chapat."

Suvisiace:

• MUDROST
• ODVAHA
• ZAVIST
• CHOROMYSELNOST
• APOKALYPSA