kratke chvilky dlheho filozofa

Hmm... cudne, ale uvedomil som si to len teraz.
Dopozeral som znovu film Constantine a pochopil som naco nam je viera.

Kazdy z nas v zivote v nieco veri. Nieco vacsie ako on/a sam/a (tato myslienka je povodne z Babylonu 5).
Tato viera sa ale v dnesnom svete, plnom zhonu a zverstiev straca a je utlacena pre "dobro" pokrokoveho myslenia a hyperaktivneho (niekedy hyperworkoholickeho /snad najdlhsie slovo, co som kedy vymyslel :-)(-:/) stylu zivota.
A tak potrebujeme nejaky stimul na to, aby sme nezabudli, ze nezijeme pre tento svet, ale tento svet zije pre nas.

Pre niekoho je to nabozenstvo.
Pre niekoho meditacia.
Pre niekoho pivo s kamosmi.
Pre mna je to kniha alebo film. Dokazem sa vcitit do (aj ked hranych) /po/citov postav, a to vzdy do takych, ktore dokazu nieco, co mi je blizke.

Dnes po Constantine som sa vcitil do Archanjela Gabriela (aj ked je to tu v podstate zaporna postava a okrem toho hrana zenou ;o). Jej pokoj a tichy, takmer sepotavy hlas mi pripomenuli, ze nezijem preto, aby som sa ponahlal z jedneho miesta na druhe a vytvaral hodnoty, ktore budu o par dni uplne nanic.

... so much for my happy ending :-)(-: