kratke chvilky dlheho filozofa

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Straty pamäte

Na mnohých miestach v tomto období čítam o výpadkoch pamäte. Krátkodobej aj dlhodobej. Dokonca sa tak deje aj niektorým z mojich priateľov.

Čo ak však výpadky pamäte sú naozaj len výpadkami na úrovne tretej dimenzie? Inak povedané, čo ak sa náš mozog prelaďuje na vnemy z iných priestorov, pričom my sa stále snažíme držať jeho funkciu obmedzenú na “pamätanie si” v treťom rozmere?

Tento vnem som dostal keď som si dnes spomenul, ako som sa v posledných pár dňoch po dlho čase snažil prejsť celý svoj deň v hlave keď som večer zaspával. Moje zistenie – nie všetko je zlato čo sa blyští, a nie všetko je koňak čo kôň vyští :-D

Vypadá to, že “novú” realitu náš mozog dokáže vnímať cez doposiaľ málo uvedomelú, zadnú časť hlavy (tam, kde sa schováva epyfíza, o ktorej bohužiaľ toho moc zmysluplného na Wikipédii nenájdete). Na portáli osud.cz sa touto tematikou kedysi dávnejšie zaoberali a dozvedel som sa odtiaľ, že epyfíza by mohla fungovať ako vnemová žľaza frekvencií, na ktoré sa v rámci transformácie naše telá pripravujú.

Osobne vnímam všetko mimozmyslové práve zadnou časťou svojej gebule, takže mám tendenciu s vyššie popísaným súhlasiť.

Nuž a teraz niečo k môjmu “novému pamäťovému vnemu”.
Večer som si ľahol do postele a povedal som si, že si teda prejdem celý môj dnešný deň v hlave.
To som ešte netušil, že sa na ten deň budem pozerať z inej ako formálnej perspektívy.

Bol som v dobrom energetickom rozpoložení (tak nejak polo-meditačnom stave), a tak sa mi “obyčajné spomínanie” nejak moc nepáčilo. Jednak ma to z toho stavu vytrhávalo a jednak ma to nútilo moje spodné čakry konzumovať nadmieru energie (neviem prečo, ale pri obyčajných spomienkach mám ťažkosti citovo sa od nich odosobniť). Prepol som teda späť na vnímanie “zadkom hlavy” a Voilà!

Záťaž na čakry zmizla a čo viac, začal sa mi v mysli vynárať celý môj deň.
Neboli to však vnemy na spôsob pamätania si.
“Videl” som ten deň ako na filmovom pásme.
Premietal som si ho, mohol som ho spomaliť, dokonca som sa do určitých medzí mohol pozrieť na detaily, ktoré mi v ten deň (pri normálnom vnímaní) ušli.
Pripomenulo mi to presne to vnímanie, ktoré popisujú niektorí ľudia pri klinickej smrti (“celý váš život vám prebehne pred očami ako jeden veľký film”).

Pamäť ľudia možno vôbec nestrácajú.
Pamäť ľudia možno práve len začínajú objavovať ;-)


Po Novom | stály odkaz

Komentáre

  1. wau
    ja si pamätám ako som stratila pamäť ked som sa ocitla sama vo Francúzsku na Erazme. asi týždeň som si nemohla spomenúť kto som a odkial som tam prisla
    ráta sa aj takýto prípad?
    publikované: 14.01.2010 02:37 | autor: majamaja (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. majka
    je to mozne, no nie som liecitel ani lekar, takze to za Teba neviem precitit ani zhodnotit... najlepsie to budes vediet Ty sama ;-)
    publikované: 15.01.2010 09:08 | autor: CyberGhost (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. :)
    publikované: 18.01.2010 16:40 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014