kratke chvilky dlheho filozofa

Pravda.
Vzacnost, ktorej sa mi dostava len v malych duskoch z kalichu, ktory sa zda byt bezodny.
Na kazdom kroku, ktory urobim, mi niekto poodhali kusok pravdy.
Dovoli mi vypit dalsi dusok.
Chamtivost, tak dokonale znama vsetkym ludom, si pyta pravdu celu.

Raz, len jediny krat, som tu tuzbu nevydrzal. Vypil som naraz celu pravdu, narazil som na dno kalichu.
Narazil som na co som chcel. Na celu, celucicku pravdu.

Odrazu, uz nebolo co objavovat.

Chamtivost sa v okamihu stala tienom, ktory sa rozplynul, len co som sa k nemu otocil.

Prave z tejto pravdy som sa nepoucil.
Prave cast tejto pravdy som neobjavil.
Prave tato pravda mi bola prezdradena cela.

A ja som tuto pravdu nepochopil.