kratke chvilky dlheho filozofa

Prebrané z: http://19miro88.wordpress.com/2009/12/11/01-prebudenie/

---

V tu noc zaspaval s usmevom na tvari.. Bol neskutocne rad, ze sa medzi nimi neprerusilo to tenke puto.. Amy vsak zaspat nedokazala.. Asi sest hodin sa bezvysledne prehadzovala na posteli.. V poslednej dobe je jej spanok naozaj biedny.. A aj ked sniva, vzdy je prebudenie trpke.. Vzdy sniva o jednej osobe, ktoru mat nemoze.. A potom ked vstane, najvacsmi si zela uz sa neprebudit.. Akokolvek sa snazi zaspat uz to nejde.. Rano sa zobudila na jemne trasenie… Pomaly otvorila oci.. Najprv videla len matne.. “C..co sa deje? Co jee?” Povedala rozospato.. Ked konecne zaostrila, zbadala ako sa nad nou sklana Ken.. Cierne strapate vlasy lemovali jeho tvar.. a jeho cokoladove oci.. Usmieva sa ako slniecko.. “Nic sa nedeje.. Nikde nehori.. Len su uz 2 hodiny, a ty stale spis..” Vyskieral na nu biele zuby.. “Len pre to ma budis? Co blaznis?” Nebola nastvana.. Len ju to prekvapilo.. Nikdy je neprisiel zobudit.. Vlastne na nu vsetci kaslali.. “Aha ako je vonku krasne, pod spod tej periny…” Nadalej ho neopustal elan.. Amy skryla hlavu pod vankus.. “Nechaj ma spaaat..” Ozvalo sa spod periny.. Ken zrazu prudko potiahol perinu.. To vsak robit nemal.. Am totiz spala len v gatkach a podprsenke.. usmev na tvari mu razom stuhol do akejsi grimasy.. V tej chvíli bol uplne mimo.. Sucho prehltol.. Este sa mu nikdy nestalo aby mal v jej blizkosti takyto pocit.. Nicomu nerozumel.. ved ju takto uz videl.. Dival sa na nu ako na posvatny obrazok.. “No tak fajn, ked si ma uz takto prebudil..ajtak uz nezaspim..” Pretierala si oci.. Ked vsak k nemu zdvihla hlavu sama sa zarazila.. Takyto vyraz u neho este nevidela.. Pomaly sa posadila nespustajuc z neho oci.. Nevedela co si o tom mysliet.. “Ken??” Zamavala mu pre nosom rukou.. “Co? Aha..ehm..jasne.. ehm..tak ja idem.. Idem dole..” Cuval rychlo.. Zrazu sa potkol a tvrdo dopadol na zem.. “Kurva!” Zanadaval.. “Musís si tu tie cinky nechavat vsade rozhadzane?!” Vybehol na nu.. “Co na mna ziapes? Ja za to nemozem, ze si slepy. Radsej sa ukludni.” Odvetila mu rovnakym tonom.. “Ja som kludny!” Amy sa na neho nedovercivo pozrela.. Nakoniec vstala a klakla si k nemu.. “Co mas s tou rukou?” Vsimla si ako si ju nervozne sucha.. Ked bola tak blizko, znova mal v hrdle velku hrcu.. Bolest ho ani netrapila.. Sedel tam neschopny slova a s vyhladom na jej prsia.. Prechadzal ju pohladom.. Triasol sa snad na celom tele.. Ked vsak pocitil na svojej ruke jej jemny dotyk, mal pocit, ze dostal elekricky sok.. Vlastne mal pocit, ze ten jej dotyk je jemna zamatova satka.. Chcel sa jej dotknut.. Potom sa vsak zarazil.. Na co to zas myslim? “Ja.. no, vlastne nic ma neboli, tak idem uz…” S namahou povedal.. Chcel sa postavit potom ale.. “Am, mozes mi uz pustiť ruku..” Usmial sa cely cerveny.. “No jasne..” Usmiala sa tiez a vstali akosi sacasne.. Ken sa rychlo vyparil a zabuchol za sebou dvere..